Ceny plynu, elektriny a emisných povoleniek sa po krízových rokoch upokojili, no trhy ostávajú mimoriadne citlivé na správy o geopolitike, počasí a európskej legislatíve. Vojna v Iráne priniesla novú rizikovú prirážku do cien plynu a pripomenula zraniteľnosť globálnych dodávateľských trás. Trhový analytik zo Slovenských elektrární približuje, čo sa dialo na trhoch v uplynulých mesiacoch a čo z toho vyplýva pre rok 2026.
Vývoj dlhodobých kontraktov na elektrinu na 1 – 3 roky dopredu odráža kombináciu očakávaných cien plynu, cien emisných povoleniek, tempa výstavby obnoviteľných zdrojov a legislatívnych zmien v EÚ. V mnohých krajinách sú kontrakty na roky po 2026 lacnejšie než produkty s bližším dodaním, čo naznačuje očakávania postupného uvoľnenia plynového trhu a rastu obnoviteľných kapacít, hoci geopolitické riziká stále výrazne vstupujú do ocenenia najmä plynových elektrární.
Práve trh s plynom je dnes hlavným zdrojom neistoty. Európsky trh pôsobil ku koncu roka 2025 relatívne komfortne – zásobníky boli dobre naplnené, dovoz LNG výrazne rástol, priemyselná spotreba zostávala tlmená a nové exportné projekty v USA a Katare sľubovali po roku 2025 ďalšie zvýšenie globálnych kapacít. Situácia sa otočila v januári, kedy nízke teploty znižovali stavy zásobníkov rýchlejšie než sa predpokladalo. Silné mrazy prekvapili aj USA, kde dočasne prišlo k ochromeniu ťažby plynu, čo vyhnalo vyššie svetové a teda aj európske ceny.
Zvyšok zimy priniesol upokojenie situácie a všeobecne sa čakal dlhodobý pokles cien, ale konflikt medzi Izraelom a Iránom ktorý vyeskaloval na prelome februára a marca pripomenul nevyspytateľnosť svetového trhu. Situácia na ceny vplýva hlavne kvôli ochromenej ťažbe v Katare ale aj zablokovaným exportných trasám plynu a ropy z regiónu.
Katar pokrýva približne pätinu svetového LNG a kľúčovým miestom jeho exportu je Hormuzský prieliv. Po eskalácii konfliktu došlo v tejto oblasti k poklesu počtu ropných a LNG tankerov zhruba o 90 %, čo výrazne zvýšilo geopolitickú rizikovú prirážku. I keď dodávky z Kataru sú primárne určené pre Ázijský trh, cena plynu vzrástla globálne. Ázia teraz musí obrátiť na iných partnerov, čím zvyšuje dopyt po plyne. Obchodníci tak začali do cien premietať trvalejšie riziko, že LNG od iných producentov sa k Európe v budúcnosti nedostane v očakávanom objeme alebo za štandardných prepravných nákladov. Ceny plynu aj ropy tak doposiaľ vzrástli na produktoch s dodávkou v najbližších dňoch až mesiacoch.
Vyššie ceny plynu sa premietajú aj do cien elektriny v Európe, keďže plynové elektrárne sú v mnohých hodinách marginálnym zdrojom a určujú cenu pre celý trh. Vďaka silnej prepojenosti prenosových sústav je veľkoobchodná cena na Slovensku ovplyvnená aj vývojom v ostatných krajinách a rastie najmä na krátkom horizonte dodávok spolu s plynom a ropou.
Na vývoj plynu nadväzuje aj trh s emisnými povolenkami, ktorý sa pripravuje na obdobie sprísňovania. Ceny povoleniek v roku 2025 postupne systematicky rástli, predovšetkým kvôli očakávaniam dlhodobo sprísňujúcej emisnej politiky. „Starý“ ETS1 pre energetiku a ťažký priemysel sprísňuje znižovaním počtu povoleniek a rušením bezplatných alokácií, pričom zapojenie letectva a námornej dopravy zvyšuje dopyt ešte viac. Nový ETS2 pre palivá v budovách a cestnej doprave bol politickou dohodou posunutý na rok 2028.
Trhoví účastníci tak vnímajú klimatickú politiku EÚ dvojako: dlhodobý trend smeruje k vyššej cene uhlíka, no načasovanie a detaily jednotlivých krokov zostávajú zdrojom neistoty, čo v kombinácii s externými šokmi typu vojny v Iráne ovplyvňuje investičné rozhodnutia. Vojna v Iráne na cenu povoleniek vplýva nepriamo – ak plyn zdražie natoľko, že časť výroby prechádza na uhlie, rastú emisie a s nimi aj dopyt po povolenkách.
Od začiatku roka prišlo k otočeniu situácie aj na povolenkách. Viaceré členské krajiny začali volať po neudržateľnosti systému a rastúcej nekonkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Kritici upozorňujú, že rýchle sprísňovanie zvyšuje náklady európskych výrobcov oproti konkurencii v USA a Ázii, kým zástancovia pripomínajú, že ETS je jadrom Fit for 55 a Green Deal-u a pri správnom nastavení môže byť motorom modernizácie, nie brzdou industrializácie. Prípadná revízia ETS v roku 2026 tak bude testom, či EÚ dokáže zosúladiť vyššiu cenu uhlíka s udržaním výroby a investícií v Európe.
Do tejto technickej roviny čoraz výraznejšie vstupuje politika. V Taliansku pritvrdila debata o ETS – Rím ho označuje za „dodatočnú daň“ na energeticky náročné podniky, žiada pozastavenie účinnosti a hĺbkovú revíziu systému vrátane pomalšieho rušenia bezplatných alokácií. Taliansko stojí na čele skupiny 11 štátov, ktoré chcú, aby revízia posilnila predvídateľnosť, stabilitu cien a ochranu priemyslu a lepšie prepojila ETS s CBAM, aby sa predišlo úniku uhlíka.
Dokopy sa rysuje obraz energetických trhov, ktoré budú v najbližšom období čeliť vyššej neistote a rýchlejším zmenám cien plynu, emisných povoleniek aj elektriny, pričom ďalší vývoj vojny v Iráne, globálnych LNG kapacít, obnoviteľných zdrojov a reforiem EÚ rozhodne, či sa riziková prirážka na plyne zmenší alebo ešte posilní. Ostáva veriť, že účastníci trhu sa po roku 2022 poučili, intenzívnejšie sledujú a riadia riziká a využívajú dlhodobé kontrakty, čo zvyšuje ich pripravenosť čeliť ďalšej volatilite vyvolanej geopolitickými aj legislatívnymi zmenami.
_________________
*Skratka TTF v energetike znamená Title Transfer Facility. Ide o virtuálny obchodný uzol (obchodné miesto) pre zemný plyn v Holandsku, ktorý funguje ako hlavný referenčný trh (benchmark) pre ceny zemného plynu v Európe.
*Skratka EUA na grafe vývoja cien emisných povoleniek znamená European Union Allowance, čo sa do slovenčiny prekladá ako emisná kvóta Európskej únie alebo európska emisná povolenka.
