Firmy pri hľadaní lacnejšej elektriny často porovnávajú najmä cenu za megawatthodinu. Tá síce zostáva dôležitá, sama osebe však ešte nehovorí, či podnik za energie platí primeranú sumu. Na faktúre sa totiž môžu objavovať distribučné tarify a ďalšie náklady, ktoré zákazník považuje za nevyhnutné, hoci ich možno správnym nastavením odberného miesta výrazne znížiť alebo úplne odstrániť.
Na tieto riziká upozornil Igor Kertész, nášho manažér predaja spoločnosti, počas online seminára Neplatí vaša firma za elektrinu zbytočne veľa? Firmám odporučil, aby sa na nákup elektriny nepozerali iba cez aktuálnu burzovú cenu, ale preverili celý energetický profil prevádzky.
Čakať na ideálnu cenu sa nemusí vyplatiť
Energetický trh v posledných rokoch ovplyvnili vojna na Ukrajine, napätie na Blízkom východe, dostupnosť energetických surovín aj počasie. Výsledkom sú výrazné cenové výkyvy a neistota, ktorá firmám komplikuje rozhodovanie.
Podľa Kertésza sa pri stabilnejších obdobiach cena elektriny na trhu pohybovala približne okolo úrovne 100 eur za megawatthodinu. Odberatelia, ktorí nemajú zabezpečenú dodávku na najbližší rok, však môžu byť postavení pred nepríjemnú voľbu – buď nakúpia za aktuálne vysokú cenu, alebo prijmú riziko ďalšieho vývoja na dennom trhu.
Ceny pre vzdialenejšie obdobia totiž môžu byť priaznivejšie a firma zároveň získava viac času na výber vhodnej stratégie. Podnik by sa preto nemal začať zaujímať o ďalšiu dodávku až niekoľko týždňov pred skončením zmluvy. Čakanie na dokonalý okamih môže viesť k tomu, že napokon bude musieť prijať nevýhodné podmienky bez možnosti reagovať.
Fixná cena prináša istotu, spotová príležitosť aj riziko
Firemní odberatelia si môžu vybrať z viacerých spôsobov nákupu. Pri fixnom produkte si dohodnú cenu na určité obdobie a vopred vedia, koľko budú za komoditu platiť. Výhodou je predvídateľnosť nákladov, nevýhodou zase fakt, že firma už počas platnosti kontraktu nemôže využiť prípadný pokles trhu.
Alternatívou je spotový, teda krátkodobý trh. Cena na ňom vzniká na každý deň a mení sa v jednotlivých 15-minútových intervaloch. Výsledná fakturačná cena závisí od toho, kedy a koľko elektriny podnik spotreboval.
Spotový produkt môže byť výhodný pre prevádzku, ktorá dokáže presúvať spotrebu do lacnejších častí dňa. Firma však musí počítať s tým, že jeden mesiac môže byť cena priaznivá a ďalší výrazne vyššia. Náklady preto nemožno naplánovať s rovnakou istotou ako pri fixácii.
Na dennom trhu sa navyše objavujú aj záporné ceny. Odberateľ v takom čase môže na spotrebe profitovať, no pre vlastníka fotovoltiky predstavujú riziko. Ak počas záporných cien posiela prebytky do siete, namiesto príjmu môže za ich dodanie zaplatiť.
Riešením môže byť kombinácia oboch prístupov. Časť predpokladanej spotreby si podnik zabezpečí za fixnú cenu a zvyšok ponechá naviazaný na denný trh.
Zľava ešte nemusí znamenať výhodnú ponuku
Pri porovnávaní dodávateľov by sa firmy nemali nechať presvedčiť iba percentuálnou zľavou. Podstatné je, z akej pôvodnej ceny sa počíta.
Kertész počas webinára uviedol príklad kontraktu, pri ktorom priemerná cena silovej elektriny po započítaní päťpercentnej zľavy dosiahla približne 148 eur za megawatthodinu. Reálna trhová cena na rovnaké obdobie je na úrovni 120 eur. Odberateľ teda napriek deklarovanej zľave prepláca približne 28 eur za každú spotrebovanú megawatthodinu. Firma by si preto mala na faktúre nájsť položku označenú ako cena silovej elektriny, prípadne cena za elektrinu, a prepočítať si konečnú sumu za megawatthodinu. Pri dvojtarifnom produkte treba zohľadniť vysokú aj nízku tarifu a pomer spotreby v oboch pásmach.
Rezervovaná kapacita môže stáť tisíce eur
Ešte väčšia úspora než pri samotnej komodite sa niekedy ukrýva v nastavení rezervovanej kapacity. Ide o výkon, ktorý má podnik pre svoje odberné miesto objednaný a každý mesiac zaň platí. Ak je kapacita nastavená príliš nízko, súbeh viacerých zariadení môže spôsobiť jej prekročenie. Distribučná spoločnosť následne odberateľovi vyúčtuje sankciu.
Počas webinára zaznel príklad podniku, ktorý mal rezervovanú kapacitu 450 kilowattov, no v jednom okamihu dosiahol výkon 502 kilowattov. Za prekročenie o 52 kilowattov zaplatil približne 1 900 eur. Ak by sa rovnaká situácia opakovala pravidelne, ročné náklady by sa mohli priblížiť k 20-tisíc eurám.
Problém však môže vzniknúť aj opačne. Ak má firma rezervovanú kapacitu výrazne vyššiu, než reálne potrebuje, každý mesiac platí za nevyužitý výkon. Typickým príkladom je podnik, ktorému sa po obmedzení výroby alebo výmene technológie zmenil odber, ale pôvodné nastavenie kapacity zostalo nezmenené. Úprava môže vyžadovať revíznu správu, zmenu prevádzkového predpisu trafostanice alebo výmenu meracích transformátorov. Ide o jednorazový náklad, ktorý sa však podľa Kertésza môže prostredníctvom nižších mesačných poplatkov vrátiť približne do jedného roka.
Nenápadná položka môže upozorniť na technický problém
Pozornosť si zaslúžia aj tarify súvisiace s jalovou energiou a nedodržaním zmluvnej hodnoty účinníka. Firma sa pri pripojení zaväzuje, že jej odberné miesto nebude zhoršovať účinnosť distribučnej siete. Problém môžu spôsobovať napríklad veľké motory, výrobné linky, polovodičové zariadenia alebo dlhé nezaťažené vedenia.
Ak sa na faktúre pravidelne objavuje tarifa za dodávku kapacitnej zložky alebo za nedodržanie účinníka, nemusí ísť o poplatok, s ktorým sa podnik musí zmieriť. Môže signalizovať, že firma nemá kompenzačný rozvádzač, zariadenie je nefunkčné alebo už kapacitne nestačí novej technológii.
Kertész uviedol príklad zákazníka, ktorý za tieto položky platil približne 1 800 eur mesačne. Kompenzačný rozvádzač v hodnote niekoľkých tisíc eur by sa mu tak mohol vrátiť za pár mesiacov.
Zmena dodávateľa neznamená nové káble ani výpadok
Firmy niekedy zostávajú pri pôvodnom dodávateľovi zo strachu, že zmena bude technicky alebo administratívne náročná. V skutočnosti ide najmä o presmerovanie fakturačných údajov. Pri zmene sa nevymieňa elektromer, neprekladajú sa káble a dodávka elektriny sa neprerušuje. Väčšinu administratívy môže na základe splnomocnenia zabezpečiť nový dodávateľ.
Odberateľ si však musí skontrolovať výpovednú lehotu. Pri zmluvách, ktoré sa automaticky predlžujú, býva často dvoj- alebo trojmesačná. Ak sa kontrakt končí na konci kalendárneho roka a platí trojmesačná lehota, hraničným obdobím na podanie výpovede býva september.
Rozhodovať by však nemala iba ponúknutá cena. Dôležité je aj to, či dodávateľ vie analyzovať odberný diagram, upozorniť na zbytočné poplatky a navrhnúť technické opatrenia – od optimalizácie kapacity cez fotovoltiku a batériové úložisko až po tepelné čerpadlá alebo ďalšie úsporné technológie.
Päť vecí, ktoré by mala firma skontrolovať
Z webinára vyplýva päť základných krokov, ktoré môže podnik urobiť ešte pred ďalším rokovaním s dodávateľom:
- Na faktúre nájsť konečnú cenu silovej elektriny za megawatthodinu a porovnať ju s inými ponukami.
- Skontrolovať, či podnik rezervovanú kapacitu neprekračuje alebo, naopak, neplatí za výkon, ktorý nevyužíva.
- Vyhľadať tarify súvisiace s jalovou energiou, kapacitnou zložkou a nedodržaním účinníka.
- Preveriť dátum skončenia zmluvy, spôsob jej automatického predĺženia a výpovednú lehotu.
- Zhodnotiť, či prevádzke viac vyhovuje fixná, spotová alebo kombinovaná cena.
Najväčšou chybou je podľa odborníka pasivita. Firma môže celé mesiace hľadať úsporu niekoľkých eur na megawatthodine, no zároveň prehliadať stovky či tisíce eur, ktoré jej pravidelne odchádzajú cez nevhodne nastavené parametre odberného miesta. Účet za elektrinu sa preto neoplatí iba zaplatiť. Treba mu aj rozumieť.
Hľadáte riešenie alebo odborný pohľad na energetiku?
Pomáhame firmám zorientovať sa v energetike, znižovať náklady a nastavovať riešenia podľa ich reálnych potrieb. Zároveň sme k dispozícii médiám, ktoré hľadajú odborné stanovisko či komentár k aktuálnym témam z energetiky.
