Na turistickej mape pôsobia vysokohorské chaty ako malé body medzi štítmi a dolinami. V teréne však môžu rozhodnúť o tom, či človek bezpečne dokončí túru, prečká zmenu počasia alebo privolá pomoc. Po celé generácie poskytujú turistom teplo, jedlo, nocľah a informácie o podmienkach na chodníkoch. Chatári poznajú okolie, sledujú vývoj počasia a často ako prví vidia, že niekto precenil svoje sily. V kritickej situácii dokážu kontaktovať horských záchranárov a vytvoriť zázemie do ich príchodu.
Zbojnícka chata, Vosecká bouda a Výrovka vznikli v inom období a z odlišných dôvodov. Dnes ich spája projekt „Nekonečná energia“, v rámci ktorého im pomáhame zlepšovať energetickú prevádzku a hľadať riešenia prispôsobené podmienkam konkrétnej lokality. Nadväzujeme tým na dlhodobú firemnú filantropickú pomoc našej materskej spoločnosti Slovenské elektrárne horským komunitám a miestam, ktoré majú osobitný význam pre turistiku, bezpečnosť a ochranu prírody. Ich história ukazuje, prečo má zmysel prinášať technické skúsenosti a energiu práve sem.
Chaty vznikali z praktickej potreby
Mnohé dnešné vysokohorské chaty nezačínali ako turistické zariadenia. Ich predchodcami boli jednoduché útulne, seníky, prístrešky pre pastierov alebo miesta, kde sa mohli ukryť ľudia prechádzajúci medzi horskými údoliami.
Ich poloha nebola náhodná. Stáli pri dôležitých chodníkoch, v horských sedlách alebo na miestach, kde bolo možné doplniť zásoby a prečkať nepriaznivé počasie. Postupne sa menili spolu s tým, ako sa menil pohyb ľudí v horách. Hospodárov a obchodníkov doplnili turisti, lyžiari a horolezci. Jednoduché prístrešky sa premenili na sezónne aj celoročne prevádzkované chaty.
História týchto miest ukazuje rozdielne cesty. Niektoré vyrástli z jednoduchých útulní, iné z horských hospodárstiev alebo na križovatkách obchodných, pašeráckych a neskôr vojenských ciest. Postupne sa z nich stali miesta, na ktoré sa dá v náročnom prostredí spoľahnúť – a to aj energeticky.
Zbojnícka chata: Od útulne cez požiar až po nový začiatok
Zbojnícka chata stojí vo Veľkej Studenej doline vo výške približne 1 960 metrov nad morom. Je dostupná iba pešo a väčšinu zásob na ňu dodnes prinášajú vysokohorskí nosiči. Ťažšie náklady možno prepravovať vrtuľníkom, no ani ten sa nedá využiť kedykoľvek. Každá oprava, dodávka materiálu alebo technická zmena si preto vyžaduje presnú prípravu.
Jej história sa začala v roku 1907 vybudovaním jednoduchej útulne pre turistov a poľovníkov. Názov chaty pravdepodobne súvisí s pytliakmi, ktorí v minulosti lovili kamzíky a svište vo Veľkej Studenej doline.
K významnej prestavbe došlo v roku 1933, keď sa z útulne postupne stala celoročne využívaná vysokohorská chata. Ďalšia rozsiahla rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1983 až 1986. Najťažšia skúška prišla v júni 1998. Od prehriateho komína sa chytila strecha a chata napriek snahe personálu úplne vyhorela. Miesto, ktoré celé desaťročia poskytovalo turistom útočisko, bolo v priebehu jednej noci zničené.
Zbojnícka chata však nezostala iba spomienkou. Vďaka spolupráci mnohých ľudí bola opätovne postavená a v októbri 2001 znovu otvorená.
Pomoc s energetickou prevádzkou chaty sa začala až o niekoľko rokov neskôr
Naša materská spoločnosť Slovenské elektrárne sem premiestnila pôvodný fotovoltický systém z Téryho chaty a doplnila ho akumulačnými batériami. Bol to prvý krok k tomu, aby chata nemusela všetku elektrinu vyrábať z nafty.
V roku 2022 sme na Zbojníckej chate vybudovali nový ostrovný fotovoltický systém s výkonom približne 17 kWp a batériovým úložiskom s kapacitou 34 kWh. O tri roky neskôr podporila naša sesterská spoločnosť Slovenské elektrárne Česká republika jeho rozšírenie. Výkon fotovoltiky sa zvýšil na 24,6 kWp a kapacita batériového úložiska na 99,2 kWh.
Chata dnes dokáže väčšinu ročnej spotreby pokryť energiou zo slnka vyrobenou priamo na mieste. Dieselový agregát zostáva potrebný najmä počas zimných mesiacov, no jeho využívanie sa výrazne znížilo. Nižšia spotreba nafty prináša menej náročného zásobovania, hluku a priamych emisií v území s najvyšším stupňom ochrany prírody.
Vosecká bouda: Stáročia na jednom mieste
Vosecká bouda leží v západnej časti Krkonôš vo výške približne 1 260 metrov nad morom. Jej história siaha najmenej do prvej polovice 18. storočia, vďaka čomu je najstaršou z trojice chát zapojených do projektu „Nekonečná energia“.
Na mieste dnešnej chaty stál pôvodne seník a zázemie pre horské hospodárstvo. Prvý priamy doklad o objekte pochádza z mapy z roku 1743, na ktorej je zaznamenaný ako Františkánska bouda. V roku 1790 ho miestny hospodár prestaval a v tom období sa používal aj názov Nová česká bouda. Stavba poskytovala zázemie ľuďom, ktorí v horách pracovali. V okolí sa pásol dobytok a chod miesta sa riadil potrebami horského hospodárstva.
Zlom nastal v roku 1896, keď Ludmila Endlerová nechala pôvodný chátrajúci objekt odstrániť a postavila novú boudu s ubytovaním. Od tohto obdobia sa Vosecká bouda začala výraznejšie orientovať na turistov. Postupne sa stala dôležitým zázemím pre ľudí pohybujúcich sa po západných Krkonošiach. Prežila zmeny hraníc, dve svetové vojny aj viaceré spoločenské režimy. Patrí pritom k významným krkonošským boudám, ktoré nikdy úplne nevyhoreli.
V roku 2025 pribudla do dlhej histórie Voseckej boudy ďalšia významná zmena. V rámci projektu „Nekonečná energia“ tu naša sesterská spoločnosť Slovenské elektrárne Česká republika v spolupráci s Klubom českých turistov modernizovala energetický systém chaty. Skúsenosti z vysokohorských realizácií a odbornú podporu poskytli aj náši experti z tímu energetických služieb.
Fotovoltický systém s výkonom 12,74 kWp vyrába elektrinu priamo na mieste. Batériové úložisko s kapacitou 70,4 kWh ju uchováva na večernú a nočnú prevádzku alebo na obdobia s nižšou výrobou. Dieselový agregát zostáva špičkovým a núdzovým zdrojom.
Chata Výrovka: Na križovatke obchodníkov, pašerákov a vojakov
Chata Výrovka stojí v centrálnych Krkonošiach vo výške približne 1 356 metrov nad morom. Nachádza sa na strategickom mieste medzi Luční horou a Zadní planinou, kde sa stretáva niekoľko významných horských trás.
Práve poloha formovala jej históriu. Miestom prechádzala stará Sliezska cesta, ktorú využívali obchodníci, pútnici, miestni obyvatelia aj pašeráci. Už v 18. storočí preto na mieste dnešnej chaty vznikol jednoduchý prístrešok. Pôvodný objekt sa označoval ako „Tannenbaude“, teda Jedľová bouda. Neskôr sa objavilo pomenovanie „Geiergucke“, z ktorého sa postupne vyvinul dnešný názov Výrovka.
V roku 1926 tu československé ministerstvo národnej obrany vybudovalo rozsiahly vojenský zrub určený na výcvik lyžiarskych jednotiek. Stavba známa ako Havlova bouda mala desiatky miestností a s pôvodným objektom ju spájala krytá chodba. Neskôr tu krátko fungovala aj četnícka stanica.
Po druhej svetovej vojne pôvodné budovy zničili dva požiare. Nasledoval jednoduchý provizórny objekt, ktorý turistom poskytoval základné zázemie aj v časoch, keď ho počas zimy dokázala takmer celý prekryť snehová vrstva.
Súčasná Výrovka vznikla v rokoch 1988 až 1990. Jej výrazná architektúra sa od tradičných horských chát odlišuje, no základná úloha zostala zachovaná. Stále stojí na mieste, ktoré po stáročia pomáha ľuďom bezpečne prechádzať centrálnou časťou Krkonôš.
V druhej polovici roka 2026 sa Výrovka stane ďalšou chatou zapojenou do projektu „Nekonečná energia“. Projekt sa tak rozšíri na najvyššie položenú chatu vo vlastníctve Klubu českých turistov a nadviaže na realizácie vo Vysokých Tatrách a západných Krkonošiach. Konkrétnu podobu energetického riešenia a jeho prínosy predstavíme po dokončení technického návrhu.
Spoľahlivá energia drží chaty v chode
Aby mohla horská chata plniť svoju úlohu, potrebuje spoľahlivé e efektívne využitie energie. Nielen na prípravu jedla alebo zabezpečenie základného komfortu návštevníkov, ale aj na osvetlenie, komunikačné zariadenia, monitoring a prevádzku nevyhnutného vybavenia.
Práve tu sa história pomoci vysokohorským chatám prepája s energetikou. V roku 2009 vznikol na Téryho chate ostrovný fotovoltický systém s výkonom 9 kWp. Prebytočná elektrina sa využila aj na napájanie bezpečnostného majáka, ktorý pomáha turistom nájsť chatu v zhoršenom počasí.
Na Chate pri Zelenom plese bola revitalizovaná malá vodná elektráreň. Na Chate pod Rysmi pribudli fotovoltické panely a úsporné osvetlenie. Solárne riešenie na Žiarskej chate pomáha s ohrevom teplej vody a podporou vykurovania.
Zo skúseností s jednotlivými chatami postupne vyrástol projekt „Nekonečná energia“. Každá realizácia sa začína analýzou spotreby, prevádzkového režimu, klimatických podmienok a dostupnosti lokality. Podľa výsledkov sa navrhne vhodná kombinácia lokálnej výroby, akumulácie a riadenia energie.
Prínosy projektu sa postupne ukazujú aj v konkrétnych číslach. Na Zbojníckej chate sa po rozšírení systému znížila priemerná spotreba nafty na výrobu elektriny približne o 16 litrov denne. Modernizované riešenie na Voseckej boude má podľa návrhu ušetriť približne 11,5 tony emisií CO₂ ročne a obmedziť spotrebu nafty aj hluk spojený s prevádzkou agregátu. Projekt bude pokračovať aj na chate Výrovka, kde sa konkrétna podoba riešenia pripraví podľa jej spotreby, prevádzky a miestnych podmienok.
Pomoc, ktorá v horách pokračuje s modernou energiou
Projekt ekologizácie chat nadväzuje na pomoc, ktorú Slovenské elektrárne poskytujú vysokohorským chatám od roku 2009 v rámci programu Energia pre krajinu.
To, čo sa začalo fotovoltikou, malou vodnou elektrárňou a úspornejším osvetlením, dnes pokračuje batériovými úložiskami, inteligentným riadením spotreby a riešeniami navrhnutými podľa podmienok konkrétnej chaty.
Každá z nich má inú históriu, polohu a spôsob prevádzky. Všetky potrebujú spoľahlivo fungovať v prostredí, kde je doprava náročná, počasie nevyspytateľné a prístup k energii obmedzený.
Preto v tejto pomoci pokračujeme. Chceme, aby chaty dokázali lepšie hospodáriť s energiou, menej zaťažovali svoje okolie a zostali miestami, na ktoré sa môžu turisti aj ľudia, ktorí sa o ne starajú, spoľahnúť aj v budúcnosti.
