Úspory sa často skrývajú vo vykurovaní, chladení, osvetlení alebo v spôsobe, akým podnik pracuje so spotrebou elektriny. Projekty realizované na Slovensku ukazujú, aké možnosti majú firmy a čo môžu priniesť z pohľadu nákladov aj ESG.
Keď sa vo firme začne hovoriť o znižovaní emisií, prvou otázkou často nie je technológia, ale peniaze. Koľko bude modernizácia stáť? Kedy sa investícia vráti? A dá sa vôbec skĺbiť environmentálny cieľ s bežnou prevádzkou podniku? Tieto otázky ukazujú, ako sa v posledných rokoch zmenil pohľad na energetiku. Nestačí povedať, že firma chce byť „zelenšia“. Ak má mať dekarbonizácia praktický význam, potrebuje konkrétne riešenia a predovšetkým merateľné výsledky. Tie pritom nemusia byť iba environmentálne. Nižšia spotreba, efektívnejšia výroba tepla a chladu, vlastná fotovoltika či lepšie riadenie odberu elektriny môžu ovplyvniť aj prevádzkové náklady.
ESG sa začína pri konkrétnych číslach
Skratka ESG sa počas posledných rokov dostala do firemného slovníka, pre mnohé podniky však zostáva pomerne abstraktným pojmom. Pri energetike sa dá preložiť do oveľa zrozumiteľnejšej podoby. Koľko elektriny podnik spotrebuje? Z akých zdrojov pochádza? Koľko energie potrebuje na vykurovanie či chladenie? Dokáže časť spotreby pokryť vlastnou výrobou? A kde sa dá spotreba znížiť bez obmedzenia prevádzky? Energetická efektívnosť sa preto môže týkať prakticky celej firmy, a to od osvetlenia cez výrobu tepla, chladu a stlačeného vzduchu až po fotovoltiku, batériové úložiská či riadenie spotreby.
Ako stopercentná dcérska spoločnosť Slovenských elektrární, sa pri poskytovaní energetických služieb orientujeme práve na takéto projekty. Naše portfólio zahŕňa flexibilitu spotreby, výrobu tepla a chladu, osvetlenie, fotovoltiku či elektromobilitu. Ako tieto riešenia fungujú mimo prezentácií a tabuliek, lepšie ukazujú konkrétne realizácie.
Zbojnícka chata, keď dieselagregát prestane byť hlavným zdrojom
Jedným z netypických príkladov je Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách. V nadmorskej výške 1 960 metrov nie je možné energetiku riešiť rovnakým spôsobom ako pri administratívnej budove v meste. Pôvodne sme tu vybudovali ostrovný fotovoltický systém s výkonom približne 17 kW a batériou s kapacitou 34 kWh. Jeho význam bol veľmi praktický: chata dovtedy vyrábala elektrinu pomocou dieselagregátu.
Projekt sa neskôr rozšíril. Výkon fotovoltiky sa zvýšil na 24,6 kWp a kapacita batériového úložiska na 99,2 kWh. Úspora emisií sa tak zvýšila z pôvodných 15,5 na 22,5 tony CO₂ ročne. Dieselagregát zostal zachovaný ako bezpečnostná záloha, jeho využívanie je však minimálne.
Príklad horskej chaty zároveň ukazuje jednu zo základných funkcií batériových úložísk. Elektrinu vyrobenú fotovoltikou nie je vždy možné spotrebovať v okamihu jej výroby. Batéria umožňuje časť produkcie uložiť a použiť neskôr.
Na štadióne sa stretáva vykurovanie s chladením
Úplne iné energetické požiadavky má Národný futbalový štadión v Bratislave. Nejde pritom iba o samotné ihrisko a tribúny. Súčasťou komplexu sú ďalšie priestory vrátane administratívnej budovy a bytov.
V roku 2017 sme uspeli v súťaži na realizáciu a následnú prevádzku a údržbu energetického centra. Zmluva zahŕňa dodávku tepla, chladu a elektriny počas 20 rokov. Pri výbere pritom nebola kritériom iba cena energií, ale aj podiel obnoviteľných zdrojov. Technologickým základom energetického centra sú tepelné čerpadlá typu voda – voda. Zaujímavý je najmä spôsob využitia energie pri súčasnej potrebe vykurovania a chladenia. Teplo, ktoré by pri výrobe chladu mohlo zostať nevyužité, možno akumulovať a následne použiť napríklad na prípravu teplej vody alebo v iných častiach systému. Prevádzku koordinuje systém merania a regulácie. Približne 45 percent potreby tepla a chladu má byť podľa nášho projektu pokrytých obnoviteľnými zdrojmi energie.
Pre firmy je na tomto projekte zaujímavý najmä princíp: energetická efektívnosť nemusí znamenať iba zníženie spotreby jedného zariadenia. Významné úspory môžu vzniknúť tým, že sa jednotlivé energetické procesy prepoja a energia, ktorá by inak zostala nevyužitá, sa použije inde.
Batéria nemusí slúžiť iba na skladovanie elektriny
Ďalším príkladom je priemyselný podnik na západnom Slovensku, kde sme vybudovali batériové úložisko s výkonom 6 MW a kapacitou 6 MWh. Toto riešenie prinieslo počas prvých piatich mesiacov reálnej prevádzky úsporu 253 ton emisií CO₂.
Úložisko však neslúži iba na jednoduché nabíjanie a následné využívanie elektriny. Systém v reálnom čase reaguje na situáciu v elektrizačnej sústave a upravuje odberový diagram zákazníka podľa toho, či je v sieti prebytok alebo nedostatok elektriny. To umožňuje pracovať s flexibilitou spotreby a súčasne znižovať náklady spojené s odchýlkou. Výsledky projektu sa dajú navyše využiť aj pri ESG reportingu. Zákazník si môže vykázané zníženie emisií zahrnúť do svojej ESG stratégie.
Keď firma nechce alebo nemôže investovať vlastné peniaze
Jednou z najväčších bariér energetickej modernizácie zostávajú vstupné náklady. Aj ekonomicky zmysluplný projekt môže zostať na papieri, ak podnik potrebuje kapitál na výrobu, rozšírenie prevádzky alebo iné investície. Jedným z riešení je model označovaný ako Energia ako služba. Namiesto toho, aby zákazník technológiu kúpil a celú zaplatil na začiatku, financovanie a realizáciu zabezpečuje poskytovateľ energetickej služby.
Takto bolo financované aj spomínané 6 MW batériové úložisko. Podľa projektových údajov zákazník nemal vstupné investičné náklady a projekt nevyužil ani dotáciu. Zabezpečili sme štúdiu, návrh, inštaláciu aj financovanie. Takýto model môže byť zaujímavý najmä pre podniky, ktoré majú priestor na znižovanie energetických nákladov, ale nechcú viazať vlastný kapitál do technológie. Tento model využívame pri projektoch, ktorými firmám umožňujeme zavádzať energeticky efektívnejšie technológie bez nutnosti vstupnej investície.
Fotovoltika na jedenástich predajniach
Podobný princíp sa uplatnil pri COOP Jednota. Na jar 2025 boli fotovoltické panely nainštalované na 11 predajniach. Projekt vznikol po analýze reálnych údajov o spotrebe jednotlivých prevádzok. Nešlo pritom o klasický nákup fotovoltických elektrární. Financovanie bolo nastavené formou desaťročného operatívneho leasingu, takže zákazník nemusel hradiť vstupnú investíciu. Súčasťou riešenia bola projektová dokumentácia, samotná inštalácia, financovanie aj následný monitoring.
Práve analýza spotreby je pri podobných projektoch podstatná. Fotovoltika totiž automaticky neznamená optimálne riešenie pre každú budovu alebo prevádzku. Rozhoduje priebeh spotreby počas dňa, dostupná plocha, technické podmienky aj to, akú časť vyrobenej elektriny dokáže firma sama využiť.
Od fotovoltiky po priemyselné technológie
Naše referencie ukazujú, že energetická efektívnosť nemá jeden univerzálny recept. V jednom prípade dáva zmysel fotovoltika, inde batériové úložisko a pri veľkom objekte môže byť rozhodujúca efektívnejšia výroba tepla a chladu. Portfólio realizácií zahŕňa okrem spomenutých projektov napríklad batériové úložiská v priemyselných podnikoch Medeko Cast a Embraco, ale aj interiérové batériové úložiská v OC Galéria v Martine či v budove Tower 115 v Bratislave. V príprave sú aj projekty využívajúce veľké priemyselné tepelné čerpadlá, ktoré majú nahrádzať časť výroby tepla z fosílnych palív.
Najprv treba vedieť, kde energia mizne
Pre podnik, ktorý chce znižovať emisie, preto nemusí byť prvým krokom nákup novej technológie. Užitočnejšie môže byť najskôr zistiť, kde a kedy energiu spotrebúva a ktoré procesy majú najväčší potenciál na zmenu. Pri výrobnom podniku môže byť problémom technologické teplo alebo stlačený vzduch, pri administratívnej budove vykurovanie a chladenie a pri maloobchode zase vysoká denná spotreba, ktorá môže dobre korešpondovať s výrobou fotovoltiky. Až z takýchto údajov sa dá rozhodnúť, či má ekonomický zmysel fotovoltika, batéria, tepelné čerpadlo, modernizácia osvetlenia alebo kombinácia viacerých opatrení.
Práve merateľnosť je dôležitá aj z pohľadu ESG. Firma potrebuje vedieť nielen to, čo zmenila, ale aj aký výsledok zmena priniesla – koľko energie ušetrila, o koľko znížila emisie a čo sa stalo s jej prevádzkovými nákladmi.
